Zápal je komplexná odpoveď organizmu na lokálne poškodenie fyzikálneho, chemického, infekčného, imunologického alebo nutričného pôvodu ^[1]. V preklade to znamená asi toľko, že bez zápalu by telo nemalo šancu vyrovnať sa s poškodeniami, ktoré v ňom nastali. Akonáhle k nejakému takémuto poškodeniu dôjde, v tele je spustená celá kaskáda zložitých mechanizmov, ktoré mu umožňujú vysporiadať sa s týmto stavom. Aj keď je teda krátkodobý zápal pri poškodení pre telo nevyhnutný, jeho prejavy príjemné nie sú. Môžeme ich rozdeliť na päť základných prejavov.

• Bolesť (dolor) – je asi najnepríjemnejším sprievodným znakom zápalu
• Teplo (calor) – zapálené miesto má spravidla vyššiu teplotu oproti zdravému tkanivu
• Opuch (tumor) – opuch sa v mieste zápalu vytvára aj v dôsledku vyššieho prekrvenia a zvýšenej priestupnosti ciev
• Začervenanie (rubor) – je typickým prejavom aj v dôsledku vyššieho prekrvenia zapáleného miesta
• Zlyhanie funkcie (functio laesa) – postihnuté tkanivo nie je počas zápalu schopné plniť svoju prirodzenú funkciu a je prednostne zamerané na „opravu škody“.

Problém nastáva, ak zápal trvá dlhšie ako je prirodzené a prechádza do zápalu chronického. Takýto je prítomný napr. pri degeneratívnych ochoreniach pohybového aparátu a pre zdravie nemôže byť prospešný. Takisto nie je príjemné, keď je bolesť (alebo iný prejav zápalu), intenzívnejšia ako je človek schopný vydržať. A asi aj preto sú liečivá zo skupiny nesteroidových antiflogistík, ktoré prejavy zápalu potláčajú, jednými z najpoužívanejších liečiv na svete.

1. H. Lullman a kol.: Farmakologie a toxikologie, Grada, 2004